Háčkované žabky

Háčkovaná žabka, dievčatko

Háčkované žabky - chlapci

Háčkovaná kabelka

z bavlnenej priadze Paris od DROPS. Už dlhšie som sa pohrávala s tým, uháčkovať niečo zo  štvorčekov. Páči sa mi ich variabilita, keďže farby si môžete vyberať, môžete použiť akékoľvek farebné kombinácie a síce budete háčkovať jeden projekt, ale vždy bude iný výsledok. Tieto háčkované tašky sú vhodným doplnkom k ľahkým letným šatám, či proste k letnému outfitu. Nejak mi mohutné kabelky k letu nepasujú (ale to je iba môj pocit). Háčkovala sa mi veľmi dobre a tak veľmi ma to bavilo, že som sa pustila po dokončení hneď do ďalšieho projektu zo štvorčekov. :) Keď je vonku už teplejšie, radšej háčkujem ako pletiem. Počasie si pýta veselé farby a ľahšie priadze. Takže štvorčeky naštartovali moje letné tvorenie. Posúďte sami, či sa vydarilo. 

 

                                                         

Majte sa krásne.

Ľubica

 

Pletené čelenky

 som začala robiť len túto zimu. Sú skvelým doplnkom pre žienky, ktoré nerady nosia čiapky, prípadne majú pocit, že im čiapky nepristanú. Ja som zistila, že už som vo veku, kedy mám rada to pohodlie a vadí mi chlad na ušiach. Nakoľko som vonku aj keď je chladnejšie, keďže môj pes potrebuje prechádzky urobila som si takú čelenku aj ja. Poviem Vám, zahreje úplne úžasne a vôbec nepotrebujem mať zakrytú celú hlavu. Robila som už viac farieb, ale stále je záujem o tie neutrálnejšie odtiene, pretože ich viete skombinovať s akýmkoľvek outfitom. Ja pletiem čelenky väčšinou z priadze alpaka spolu s mohérom. Alpaka je krásne hrejivá a mohér dodáva čelenke trošku luxusnejší vzhľad. Čelenka sama o sebe je ľahučká, mäkkúčka, krásne hreje a vôbec nie je pichľavá. Nech sa páči, pár čeleniek na ukážku:

                               

Ľubica

Výlet za snehom...

Keďže u nás napadne sneh už iba zriedka a ak aj, tak veľmi rýchlo sa aj stratí, rozhodli sme sa aj s našimi kamarátmi urobiť si výlet za snehom. A poviem Vám bola to riadna zábava. Vo štvrtok sme vyrážali do Štefanovej, kde sme boli ubytovaní v malom penzióne so skvelou kuchyňou. Štvrtok bol viac-menej dňom, kedy sme sa poschádzali, debatovali a pod. Ja som samozrejme nemohla prísť bez svojho pletenia. :).    

                                                 

V piatok sme mali program tak skupinkovo, časť šla lyžovať, časť šla chystať dráhu na sánkovanie a ja spolu s ďalšími 4 žienkami sme sa zo Štefanovej vybrali na Chatu na Grúni. Bolo to pomerne náročné, vzhľadom na sneh a ten stupák, ale dobrá nálada nás neopúšťala. Na chate sme sa občerstvili čajom (aj s rumom :)) a keďže sme stratili značku dolu, zišli sme do Vrátnej doliny po zjazdovke. Občas, ale úmyselne sme sa aj spúšťali po zadku a bolo veseloooo. Po návrate do penziónu nás čakal skvelý neskorý obed, potom oddych a navečer hajde na kopec s vreciami, bobami, lopatami a kadečím, na čom sa dalo spúšťať dolu kopcom. Bolo veselo, smiech a radosť detí. Deň bol úplne vyplnený a spokojní boli myslím všetci zúčastnení. V sobotu nás ráno zobudilo krásne slniečko. Počasie len tak lákalo na výlet. Nás čakal výlet do Jánošíkových dier (Dolné Diery). Nakoľko bolo krásne počasie, turistov, ktorí sa vybrali tak ako my na výlet bolo dosť. Dalo sa to však zvládnuť a poviem Vám, v zime je to ako rozprávka. Chodníky boli v pohode, všetci sa tešili z krásnej prírody. Obed sme si dali v Hotely Diery a naspäť sme šli rovnakou trasou, jedna skupinka sa potom rozhodla ešte vrátiť cez Horné diery. Večer ešte sánkovačka a diskotéka, odovzdávanie medailí, veselosť a spokojnosť. V nedeľu odchod domov dúfajúc, že v budúcnosti si taký výlet so skvelou partiou určite ešte zopakujeme. 

Príchod - ochutnávka snehu krásne slniečko a pohľad na Veľký Rozsutec

Západ slnka - nádherná obloha

                    

Západ slnka

Veľký Rozsutec v objatí zapadajúceho slnka

Výstup na chatu na Grúni (moja turistka)

Trošku fotenia (mimochodom fotí sa veľmi rada)

                   

                    

                    

                    

                    

                    

                                               

                      

                       

                     

Podvečer a mesiac nad Rozsutcom

A tu je výsledok môjho pletenia, táto pestrofarebná čelenka 

Ďakujem za návštevu

Ľubica

Dnes cítim smútok

Pred necelými dvomi rokmi sme k nám na dvor priniesli dvoch nových členov do našej zvieracej rodiny. Jedným z nich bol malý, bojazlivý a chudučký, ale krásny sivý kocúrik,  Podľa svojho sfarbenia dostal aj meno Gandalf Sivý. :) Bol to veľký výmyselník už od malička, mal na hranie svoju parťáčku mačičku Stellu. Udomácnili sa, vyrástli, robili radosť a spoločnosť. Gandalf sa rád sťažoval mňaukaním a keď ste ho v tom podporili tak to dával najavo ešte viac. :) No a včera sme sa s naším kocúrikom museli predčasne rozlúčiť. Žiaľ stalo sa, že nezbedník sa rozhodol skúmať terén aj mimo nášho dvora. Vybral sa hľadať nejakú kamošku v domoch cez cestu a jeho túžba po láske mu bola osudnou.  Je mi smutno z toho, že už ma nebude vítať, keď prídem. Teraz už je s kamarátmi v mačacom nebíčku. :( Tu je pár fotografií nášho kocúrika.

Ľubica